Prvý casting býva dôležitým momentom nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Dieťa sa môže tešiť, byť zvedavé, nervózne alebo prežívať všetky tieto pocity naraz. Rodič zase často nevie, čo presne sa bude diať, ako intenzívne má s dieťaťom nacvičovať text a čo môže urobiť, aby mu pomohol.
Najlepšou prípravou nie je snaha dosiahnuť za každú cenu dokonalý výkon. Cieľom je, aby dieťa vedelo, čo ho čaká, poznalo zadaný materiál a dokázalo pred castingovou kamerou alebo členmi štábu vystupovať čo najprirodzenejšie.
Prvý casting by mal byť predovšetkým bezpečnou skúsenosťou, z ktorej sa dieťa môže niečo naučiť.
Čo je casting a čo sa na ňom posudzuje?
Casting je výberové stretnutie, na ktorom tvorcovia filmu, seriálu, reklamy, divadelného predstavenia alebo iného projektu hľadajú vhodného predstaviteľa konkrétnej postavy.
Dieťa môže byť požiadané, aby:
- sa krátko predstavilo,
- povedalo pripravený text,
- zahralo scénu s iným človekom,
- zopakovalo scénu podľa nového pokynu,
- odpovedalo na niekoľko jednoduchých otázok,
- ukázalo pohybovú, spevácku alebo inú schopnosť,
- improvizovalo v určenej situácii,
- pozrelo sa do kamery a uviedlo svoje meno, vek alebo skúsenosti.
Casting nie je školská skúška, pri ktorej existuje jedna správna odpoveď. Tvorcovia nehľadajú iba „najlepšieho herca“. Hľadajú dieťa, ktoré zodpovedá ich predstave o postave, dobre pôsobí pred kamerou, dokáže prijať pokyn a je vhodné k ostatným vybraným účinkujúcim.
Aj veľmi dobrý výkon preto nemusí viesť k získaniu úlohy.
Najskôr zistite všetky podrobnosti
Po prijatí pozvánky si rodič potrebuje pozorne prečítať celé zadanie. Dôležité informácie môžu byť uvedené v texte e-mailu, v priloženom dokumente alebo v správe od agentúry.
Overte si najmä:
- názov alebo druh projektu,
- termín a presné miesto castingu,
- čas, na ktorý je dieťa objednané,
- požadovaný vek alebo vzhľad postavy,
- čo si má dieťa pripraviť,
- či má priniesť fotografiu alebo ďalšie údaje,
- aké oblečenie sa odporúča,
- či sa bude skúška nahrávať,
- kto casting organizuje,
- či má byť rodič počas skúšky prítomný alebo čakať mimo miestnosti.
Keď niečomu nerozumiete, pýtajte sa organizátora ešte pred castingom. Je lepšie overiť si nejasnosť vopred, než dieťa vystaviť stresu tesne pred vstupom do miestnosti.
Dieťaťu jednoducho vysvetlite, čo ho čaká
Dieťa by nemalo prísť na casting bez predstavy o tom, čo sa bude diať. Zároveň ho netreba zahltiť podrobnými opismi všetkého, čo by sa mohlo pokaziť.
Primerané vysvetlenie môže znieť:
„Stretneš sa s ľuďmi, ktorí hľadajú dieťa do filmu alebo reklamy. Možno sa ťa niečo opýtajú a potom ťa poprosia, aby si zahral pripravenú scénu. Môžu chcieť, aby si ju skúsil ešte raz trochu inak. Nemusíš byť dokonalý. Dôležité je počúvať, skúsiť to a zostať sám sebou.“
Dieťa má vedieť aj to, že rodič pravdepodobne nebude stáť vedľa neho. Pri mnohých castingoch čaká sprievod mimo miestnosti, aby dieťa komunikovalo priamo s castingovým tímom.
Pripravte text, ale nepreťažujte dieťa
Keď dieťa dostane krátku scénu alebo repliky, malo by rozumieť tomu:
- kto je jeho postava,
- čo sa v scéne deje,
- s kým postava hovorí,
- čo chce dosiahnuť,
- ako sa v danej chvíli približne cíti,
- čo znamenajú neznáme slová.
Text je vhodné čítať v celých vetách a v súvislostiach. Nestačí iba mechanicky zapamätať jednotlivé slová. Dieťa potrebuje vedieť, prečo ich postava hovorí.
Pri staršom dieťati možno spoločne hľadať odpovede na otázky:
- Čo sa stalo tesne pred touto scénou?
- Čo chce postava od druhého človeka?
- Prečo je táto veta dôležitá?
- Mení sa počas scény nálada postavy?
Pozor na príliš intenzívne nacvičovanie
Text by mal byť pripravený, no dieťa by nemalo byť „naprogramované“ na jediný spôsob prednesu. Castingový režisér môže po prvom pokuse požiadať o zmenu tempa, nálady, hlasitosti alebo spôsobu reakcie.
Keď rodič dieťa naučí každé gesto, pauzu a intonáciu, môže mať problém prijať nový pokyn. Odborné príručky preto upozorňujú, že rodič nemá dieťaťu presne určovať, ako má každú vetu povedať. Dieťa potom nehrá postavu, ale napodobňuje predstavu svojho rodiča.
Lepšie je nacvičiť scénu niekoľkými spôsobmi:
- pokojne a prirodzene,
- energickejšie,
- pomalšie,
- s väčším prekvapením,
- ako rozhovor s kamarátom.
Takto si dieťa precvičí pružnosť bez toho, aby sa od neho očakával profesionálny výkon.
Skúste si krátky „casting nanečisto“
Najmä mladšiemu dieťaťu môže pomôcť jednoduchá domáca skúška. Nemala by však trvať dlho ani pôsobiť ako prísne skúšanie.
Rodič môže zahrať člena castingového tímu:
- privíta dieťa,
- požiada ho, aby sa predstavilo,
- prečíta s ním scénu,
- dá mu jednoduchý pokyn na zopakovanie,
- poďakuje mu a skúšku ukončí.
Dieťa si tak vyskúša, že casting má začiatok, priebeh a koniec. Zároveň pochopí, že zopakovanie scény neznamená, že ju prvýkrát zahralo zle.
Môžete ho požiadať napríklad:
„Skús to ešte raz, akoby ťa tá správa veľmi prekvapila.“
alebo:
„Teraz to povedz pokojnejšie, akoby si nechcel, aby ťa niekto počul.“
Dôležitejšie než výsledok je, či dieťa dokáže pokyn vypočuť a primerane naň reagovať.
Pripravte dieťa na kameru
Niektoré deti sú uvoľnené pri rozhovore, ale po zapnutí kamery stuhnú, začnú hovoriť neprirodzene alebo sa príliš snažia „hrať“. Krátke domáce nahrávanie môže pomôcť, aby kamera na castingu nebola úplne novou skúsenosťou.
Stačí telefón umiestnený približne vo výške očí. Dieťa môže:
- povedať svoje meno a vek,
- odpovedať na jednoduchú otázku,
- zahrať krátku scénu,
- pozrieť si jednu nahrávku.
Nahrávanie nemá slúžiť na podrobnú kritiku každého pohybu. Účelom je zvyknúť si na prítomnosť kamery a zistiť, že pred ňou netreba používať prehnané gestá alebo kričať.
Pri práci pred kamerou býva prirodzenosť spravidla dôležitejšia než veľký divadelný prejav. Príručky pre rodičov mladých hercov upozorňujú, že deti sa pri prvom nakrúcanom castingu môžu javiť strnulo, hoci pri bežnom rozhovore pôsobia spontánne. Zároveň odporúčajú nepreháňať prípravu, vysvetliť dieťaťu priebeh a podporiť ho v prirodzenom prejave.
Vyberte jednoduché a pohodlné oblečenie
Oblečenie má podporiť celkový dojem z dieťaťa, nie odvádzať pozornosť od jeho tváre a prejavu.
Najvhodnejšie býva:
- čisté a pohodlné oblečenie,
- jednoduchý strih,
- primeraná veľkosť,
- jednofarebný alebo nenápadný vrchný diel,
- obuv, v ktorej sa dieťa cíti prirodzene.
Vyhnite sa veľkým nápisom, výrazným značkám, veľmi drobným vzorom, hlučným doplnkom a oblečeniu, ktoré musí dieťa neustále upravovať. Pri castingu pred kamerou sa často osvedčia jednoduché jednofarebné tričká alebo košele, pretože pozornosť zostáva na dieťati.
Má byť dieťa oblečené ako postava?
Ak organizátor neposlal konkrétny pokyn, spravidla netreba pripravovať úplný kostým. Dieťa uchádzajúce sa o úlohu lekára nemusí prísť v plášti a dieťa skúšajúce rozprávkovú postavu nepotrebuje honosné šaty.
Možno iba jemne naznačiť charakter postavy. Športovému typu môže vyhovovať jednoduché športové oblečenie, školákovi bežný každodenný odev. Úplné maskovanie môže pôsobiť rušivo a obmedziť predstavu tvorcov.
Deň pred castingom
Večer pred castingom už nie je vhodné nacvičovať scénu do neskorých hodín. Unavené dieťa môže mať väčší problém sústrediť sa než dieťa, ktoré si text zopakovalo o niečo menej, ale dobre sa vyspalo.
Pripravte si:
- adresu a trasu,
- kontakt na organizátora,
- požadované fotografie alebo dokumenty,
- vytlačený text,
- oblečenie a náhradný vrchný diel,
- vodu a malú desiatu,
- hygienické potreby,
- tichú aktivitu na čakanie,
- lieky, ktoré dieťa bežne potrebuje.
Dieťaťu stačí povedať, že všetko potrebné je pripravené. Nie je vhodné opakovane pripomínať, aký významný deň ho čaká.
Príďte s časovou rezervou
Meškanie vytvára stres, ktorý sa ľahko prenesie z rodiča na dieťa. Je vhodné prísť približne 10 až 20 minút pred určeným časom, podľa pokynov organizátora.
Príliš skorý príchod však nemusí byť výhodou. Dlhé čakanie môže dieťa unaviť a preplnené priestory zbytočne zaťažiť.
Po príchode:
- pokojne sa zaregistrujte,
- stíšte telefón,
- riaďte sa pokynmi organizátora,
- zistite, kde máte čakať,
- udržujte dieťa v primeranom pokoji,
- rešpektujte súkromie ostatných účastníkov.
Casting sa do určitej miery začína už vstupom do budovy. Organizátori si môžu všimnúť správanie dieťaťa aj rodiča v čakárni, preto je dôležitá slušnosť a profesionálny prístup.
Ako zvládnuť čakanie
Na castingu môže byť iba niekoľko detí, ale aj plná čakáreň. Čas čakania sa niekedy predĺži pre organizačné alebo technické dôvody.
Vezmite si:
- knihu,
- omaľovánku,
- tichú hru,
- slúchadlá,
- malé občerstvenie,
- vodu.
Tesne pred vstupom už dieťa nenúťte opakovať text desaťkrát. Krátke pripomenutie začiatku scény môže pomôcť, no posledné minúty by mali byť pokojné.
Porovnávanie s ostatnými deťmi nie je užitočné. To, že iné dieťa vyzerá skúsenejšie, má profesionálne fotografie alebo sa hlasno rozcvičuje, nehovorí nič o konečnom rozhodnutí.
Čo povedať dieťaťu pred vstupom
Rodič môže dieťaťu pripomenúť iba niekoľko jednoduchých bodov:
- pozdrav,
- počúvaj pokyny,
- hovori zrozumiteľne,
- pokojne sa opýtaj, keď niečomu nerozumieš,
- poďakuj,
- uži si scénu.
Vhodná veta je:
„Choď tam, počúvaj ich a ukáž im, ako si scénu pripravil. Nemusíš nič dokazovať.“
Nevhodné sú výroky ako:
- „Toto je veľká šanca, nesmieš ju pokaziť.“
- „Musíš byť lepší než ostatní.“
- „Pamätaj, koľko sme do toho investovali.“
- „Určite tú úlohu dostaneš.“
- „Urob to presne tak, ako sme nacvičili.“
Takéto vety zvyšujú tlak a odvádzajú pozornosť od samotného hrania.
Čo sa môže diať v castingovej miestnosti
Priebeh môže byť veľmi krátky. Dieťa sa predstaví, odohrá scénu a po niekoľkých minútach odíde. Krátky casting neznamená, že sa organizátorom nepáčilo.
Castingový tím môže dieťa požiadať, aby:
- sa postavilo na určené miesto,
- pozrelo do kamery,
- povedalo meno a vek,
- ukázalo profil,
- prečítalo alebo zahralo scénu,
- scénu zopakovalo,
- zmenilo emóciu alebo tempo,
- improvizovalo,
- odpovedalo na bežné otázky.
Dieťa nemusí všetky pokyny splniť dokonale. Veľmi cenná je schopnosť počúvať a ochota vyskúšať nový spôsob.
Castingoví pracovníci si uvedomujú, že prvé stretnutie s neznámymi ľuďmi môže byť pre dieťa náročné. Podľa skúseností castingových profesionálov sa postupne stáva istejším najmä tým, že získava ďalšie skúsenosti. Samotná dĺžka skúšky ani počet čakajúcich detí nie sú spoľahlivým hodnotením jeho výkonu.
Rodič by nemal režírovať casting
Úlohou rodiča je zabezpečiť dopravu, bezpečnosť, potrebné dokumenty, primeranú prípravu a emocionálnu podporu. Nie je jeho úlohou preberať prácu castingového režiséra.
Počas castingu rodič nemá:
- napovedať spoza kamery,
- opravovať dieťa pred organizátormi,
- vysvetľovať zaň odpovede,
- prerušovať scénu,
- presviedčať tím o jeho talente,
- požadovať ďalší pokus,
- ospravedlňovať každé zaváhanie.
Ak je rodič v miestnosti, mal by zostať pokojný a hovoriť iba vtedy, keď je oslovený.
Správanie rodiča môže ovplyvniť celkový dojem. Produkcia nehľadá iba dieťa, ktoré zvládne úlohu. Potrebuje tiež rodinu, s ktorou bude možné spoľahlivo komunikovať a spolupracovať.
Čo robiť, keď dieťa zabudne text
Zabudnutá veta nie je katastrofa. Dieťa môže:
- na chvíľu zastaviť,
- pokojne sa nadýchnuť,
- požiadať o začiatok vety,
- pozrieť sa do textu, keď je to dovolené,
- začať scénu znova podľa pokynu.
Rodič môže dieťa pripraviť vetou:
„Keď zabudneš text, nič zlé sa nedeje. Zastavíš sa a oni ti povedia, čo máš urobiť.“
Niekedy tvorcovia sledujú práve to, ako dieťa zareaguje na malú chybu alebo neočakávanú zmenu. Pokojná reakcia môže byť cennejšia než mechanicky bezchybný prednes.
Ako pomôcť nervóznemu dieťaťu
Mierna nervozita je normálna. Znamená, že dieťa vstupuje do novej situácie, na ktorej mu záleží.
Pomôcť môže:
- pomalý nádych nosom a výdych ústami,
- krátke pretiahnutie ramien a rúk,
- dúšok vody,
- rozhovor o bežnej téme,
- pripomenutie, že casting nie je súťaž o hodnotu dieťaťa,
- sústredenie na prvú vetu alebo prvý úkon.
Rodič by nemal tvrdiť: „Nemáš sa čoho báť.“ Dieťa môže nadobudnúť pocit, že jeho obava je nesprávna.
Lepšie je povedať:
„Vidím, že si nervózny. To je pri prvom castingu normálne. Nemusíš nervozitu úplne odstrániť. Stačí vojsť dnu a urobiť prvý krok.“
Keď však dieťa jasne odmieta vstúpiť, plače alebo pôsobí veľmi vystrašene, netreba ho do vystúpenia nútiť za každú cenu. Jedna úloha nestojí za narušenie pocitu bezpečia.
Po castingu sa nepýtajte iba na chyby
Po odchode z miestnosti rodič často túži vedieť každý detail. Dieťa však môže byť unavené alebo ešte stále spracúvať zážitok.
Namiesto výsluchu skúste otázky:
- Ako si sa tam cítil?
- Bolo niečo iné, než si čakal?
- Čo ťa bavilo?
- Čo bolo náročné?
- Dostal si nejaký nový pokyn?
- Je niečo, čo by si nabudúce chcel skúsiť inak?
Vyhnite sa otázkam:
- Prečo si to nepovedal tak ako doma?
- Zabudol si text?
- Smiali sa?
- Myslíš, že ťa vyberú?
- Kto bol lepší než ty?
Príručky pre rodičov zdôrazňujú, že po castingu je dôležitejšie zistiť, či malo dieťa zo skúsenosti dobrý pocit, než automaticky hľadať chybu. Nezískanie úlohy spravidla neznamená, že dieťa niečo pokazilo. Rozhodnutie môže závisieť od množstva okolností, ktoré nedokáže ovplyvniť.
Nečakajte okamžitú odpoveď
Niekedy príde výsledok rýchlo, inokedy sa organizátori ozvú až po niekoľkých dňoch. Často kontaktujú iba deti, ktoré postupujú do ďalšieho kola.
Dieťaťu nevytvárajte falošnú istotu vetami, že úlohu „určite dostane“. Primeranejšie je vysvetliť:
„Teraz sa budú rozhodovať, ktoré dieťa sa im najviac hodí k tejto postave. Keď budú chcieť ďalšie stretnutie, ozvú sa nám.“
Po castingu je vhodné pokračovať v bežnom programe. Pomôcť môže spoločný obed, prechádzka alebo iná príjemná aktivita, ktorá nesúvisí s výsledkom. Tak dieťa cíti, že jeden casting nerozhoduje o kvalite celého dňa ani o spokojnosti rodiča.
Pripravte dieťa aj na to, že úlohu nezíska
Odmietnutie je nepresné slovo. Vo väčšine prípadov nejde o odmietnutie dieťaťa ako človeka ani o definitívne hodnotenie jeho talentu. Tvorcovia iba vybrali niekoho, kto sa v danom momente viac hodil ku konkrétnej postave.
Dieťa môže nezískať úlohu preto, že:
- hľadajú iný typ vzhľadu,
- zmenili vek postavy,
- potrebujú inú výšku,
- vybrali súrodencov s podobnými črtami,
- uprednostnili dieťa, ktoré sa podobá filmovým rodičom,
- zmenil sa scenár,
- úloha bola zrušená,
- vybrali skúsenejšieho účinkujúceho,
- rozhodli sa pre úplne iné poňatie postavy.
Úspech na prvom castingu preto nemerajte získanou úlohou. Lepšími otázkami sú:
- Prišlo dieťa pripravené?
- Dokázalo vstúpiť do miestnosti?
- Vypočulo pokyny?
- Vyskúšalo scénu?
- Zvládlo nové prostredie?
- Chce túto skúsenosť niekedy zopakovať?
Kontrolný zoznam pred prvým castingom
Dieťa
- pozná základný priebeh castingu,
- rozumie scéne a postave,
- pozná text primerane svojmu veku,
- vie sa krátko predstaviť,
- vyskúšalo si jednoduchú zmenu pokynu,
- vie, že chyba nie je katastrofa,
- vie, že získanie úlohy nie je zaručené.
Rodič
- overil organizátora a projekt,
- pozná miesto a čas,
- prečítal všetky pokyny,
- pripravil potrebné dokumenty,
- zvolil jednoduché oblečenie,
- naplánoval dopravu s rezervou,
- pripravil vodu a občerstvenie,
- nebude dieťa pred vstupom preťažovať,
- nebude ho po castingu kriticky vypočúvať,
- je pripravený prijať akýkoľvek výsledok pokojne.
Prvý casting je začiatkom učenia
Prvý casting nemusí byť perfektný. Dieťa môže hovoriť tichšie, než zvyčajne, zabudnúť vetu, nepochopiť pokyn alebo vyjsť z miestnosti s pocitom, že mohlo niečo urobiť lepšie. To všetko patrí k získavaniu skúseností.
Úlohou rodiča nie je zabezpečiť, aby dieťa za každú cenu získalo rolu. Jeho úlohou je pomôcť mu pripraviť sa, vytvoriť pokojné podmienky a pripomenúť mu, že jeho hodnota nezávisí od rozhodnutia castingovej komisie.
Dobre zvládnutý prvý casting je ten, po ktorom dieťa môže povedať:
„Bolo to nové, skúsil som to a nabudúce už budem vedieť, čo ma čaká.“
