Nie. Dieťa nemusí byť extrovert, spoločenský zabávač ani najhlasnejší člen kolektívu, aby mohlo byť dobrým hercom. Herectvo si vyžaduje schopnosť vnímať, počúvať, predstavovať si, reagovať a vierohodne prežívať situáciu postavy. Tieto vlastnosti môžu mať rovnako extrovertné aj introvertné deti.
Tichšie dieťa môže dokonca disponovať prednosťami, ktoré sú pri herectve veľmi cenné. Dôležité je rozlišovať medzi introvertnou povahou, bežnou počiatočnou ostýchavosťou a strachom, ktorý dieťaťu spôsobuje výrazné trápenie.
Mýtus o „rodenom zabávačovi“
Keď si predstavíme detského herca, často vidíme sebavedomé dieťa, ktoré bez zaváhania rozpráva pred cudzími ľuďmi, vystupuje na školských besiedkach a všade na seba prirodzene púta pozornosť. Takéto deti môžu mať pri prvých skúsenostiach určitú výhodu, pretože nové prostredie alebo kontakt s cudzími dospelými ich menej zneisťuje.
To však neznamená, že majú automaticky väčší herecký talent.
Byť spoločenský a byť dobrý herec nie je to isté. Dieťa môže byť veľmi komunikatívne, no pri hraní môže pôsobiť neprirodzene, nepočúvať partnera alebo sa priveľmi snažiť zaujať. Naopak, tiché dieťa môže pred kamerou pôsobiť sústredene, presvedčivo a autenticky.
Pri práci s mladými hercami je preto dôležitejšie umožniť dieťaťu zostať samým sebou než ho učiť, aby sa správalo ako „typický herec“. Herecká pedagogička Marnie Cooper zdôrazňuje rešpektovanie temperamentu dieťaťa, jeho prirodzených inštinktov a predstavivosti. Rozdiely v povahe síce ovplyvňujú spôsob práce, ale základné herecké schopnosti sa môžu rozvíjať u rôznych typov detí.
Introvertnosť nie je to isté ako plachosť
Tieto pojmy sa často zamieňajú.
Introvertné dieťa môže byť pokojné, premýšľavé a môže uprednostňovať menšie skupiny alebo samostatné aktivity. Po spoločensky náročnom dni potrebuje viac pokoja a času pre seba. Neznamená to však, že sa bojí ľudí alebo nedokáže vystupovať.
Plaché dieťa môže túžiť zapojiť sa, ale v nových situáciách cíti neistotu. Potrebuje viac času, aby si zvyklo na prostredie a ľudí.
Úzkostné dieťa môže pri vystupovaní alebo kontakte s cudzími ľuďmi prežívať silný strach, ktorý mu bráni hovoriť, reagovať alebo sa cítiť bezpečne. V takom prípade nie je vhodné tlačiť ho do profesionálnych castingov s nádejou, že si „jednoducho zvykne“.
Dieťa teda môže byť introvertom a zároveň sa na javisku cítiť výborne. Môže byť tiché v škole, ale pri stvárnení postavy pôsobiť uvoľnene. Pre niektoré deti je dokonca jednoduchšie hovoriť prostredníctvom postavy než vystupovať samy za seba.
Aké výhody môže mať introvertné dieťa?
Introvertná povaha nie je hereckou prekážkou. Môže prinášať viacero užitočných vlastností.
Pozorovacie schopnosti
Tichšie deti často pozorne sledujú správanie ľudí, ich gestá, hlas, mimiku a spôsob reagovania. Takéto pozorovania môžu neskôr prirodzene využívať pri vytváraní postavy.
Sústredenie
Pri nakrúcaní treba čakať, opakovať zábery, dodržať pokyny a udržať pozornosť aj v rušnom prostredí. Pokojné dieťa, ktoré sa vie sústrediť na úlohu, môže v tomto smere fungovať veľmi dobre.
Citlivosť na emócie
Herectvo nie je iba prednes naučeného textu. Dieťa musí chápať, čo postava cíti, čo chce a prečo reaguje určitým spôsobom. Vnímavosť a empatia môžu byť významnou hereckou prednosťou.
Jemný prejav pred kamerou
Filmová a televízna kamera zachytí aj malú zmenu pohľadu, výrazu alebo dychu. Pred kamerou preto nie je vždy výhodou veľká energia a výrazné gestá. Prirodzený a nenápadný prejav môže pôsobiť veľmi presvedčivo.
Predstavivosť a vnútorný svet
Dieťa, ktoré sa rado ponára do príbehov, kreslí, číta, vymýšľa si postavy alebo sa hrá osamote, môže mať bohatú predstavivosť. Práve tá mu pomáha vytvárať situácie, ktoré sa v skutočnosti neodohrávajú.
Čo herectvo skutočne vyžaduje?
Namiesto otázky, či je dieťa extrovert, je užitočnejšie sledovať, či dokáže postupne rozvíjať tieto schopnosti:
- počúvať hereckého partnera a prirodzene naňho reagovať,
- pochopiť jednoduchý text a situáciu postavy,
- pracovať s predstavivosťou,
- prijať pokyn režiséra alebo lektora,
- zopakovať scénu bez veľkej straty sústredenia,
- rozprávať dostatočne zrozumiteľne,
- spolupracovať s dospelými aj s ostatnými deťmi,
- zvládnuť primeranú mieru neistoty a prípadného odmietnutia.
Aktívne počúvanie patrí medzi základné filmové herecké schopnosti. Dieťa nemá iba čakať na svoju repliku, ale má vnímať, čo druhá postava hovorí, a reagovať na to myšlienkou, emóciou alebo výrazom. Táto schopnosť nemusí súvisieť so spoločenskou priebojnosťou a dá sa cielene trénovať.
Kde môže byť spoločenskosť výhodou?
Profesionálne herectvo nepozostáva iba zo samotného hrania. Dieťa sa stretáva s castingovými pracovníkmi, režisérmi, členmi štábu, fotografmi, maskérmi a ďalšími hercami. Musí vedieť pozdraviť, predstaviť sa, odpovedať na jednoduché otázky a primerane komunikovať.
To však neznamená, že sa musí zmeniť na extroverta.
Ide o naučiteľné pracovné správanie, nie o požiadavku na zmenu osobnosti. Aj pokojné dieťa sa môže naučiť:
- povedať svoje meno a vek,
- udržať primeraný očný kontakt,
- odpovedať celou vetou,
- požiadať o zopakovanie pokynu,
- slušne pozdraviť a poďakovať,
- povedať, že niečomu nerozumie alebo sa necíti dobre.
Na castingu sa nehľadá najzhovorčivejšie dieťa v miestnosti. Dôležitejšie je, či pôsobí prirodzene, dokáže spolupracovať a hodí sa na konkrétnu postavu. Pri rozhovore by preto nemalo predvádzať naučenú „hereckú osobnosť“. Má ukázať, aké naozaj je.
Keď je dieťa spočiatku ostýchavé
Mierna nervozita pri prvých hodinách herectva alebo na prvom castingu je bežná. Neznáme prostredie, kamera a cudzí dospelí môžu zneistiť aj spoločenské dieťa.
Pomáha postupovať po malých krokoch:
- Začnite doma. Zahrajte si krátke scénky, čítajte dialógy alebo nahrajte jednoduché video bez hodnotenia výkonu.
- Vyskúšajte menšiu skupinu. Komorný dramatický krúžok môže byť vhodnejší než veľký kolektív.
- Doprajte dieťaťu čas na pozorovanie. Nemusí sa zapojiť naplno počas prvých minút.
- Vopred mu vysvetlite priebeh. Neistotu často zmierni informácia o tom, kto tam bude a čo sa bude diať.
- Nehodnoťte ho bezprostredne po výkone. Najskôr sa opýtajte, ako sa cítilo.
- Opakujte skúsenosť bez zvyšovania tlaku. Istota zvyčajne rastie s poznaním prostredia.
Herecká skúsenosť môže postupne podporovať sebavedomie, samostatnosť, rozprávanie príbehov, spoluprácu a schopnosť pôsobiť pokojne aj napriek nervozite. Nemala by sa však používať ako nútená terapia na „odstránenie“ introvertnosti.
Čomu by sa rodičia mali vyhnúť?
Najväčšou chybou je presviedčať dieťa, že jeho prirodzená povaha je nedostatok.
Nevhodné sú napríklad výroky:
- „Na herca si príliš tichý.“
- „Musíš byť odvážnejší.“
- „Pozri sa, ako sa ostatné deti vedia predať.“
- „Keď chceš hrať, nesmieš sa hanbiť.“
- „Na castingu musíš všetkých zaujať.“
Takéto vety môžu viesť k tomu, že dieťa začne namiesto hrania kontrolovať samo seba. Bude premýšľať, či je dostatočne hlasné, veselé alebo zaujímavé. Výsledkom býva napätý a neprirodzený prejav.
Lepšie je povedať:
„Nemusíš byť najhlasnejší. Stačí, keď budeš počúvať, sústredíš sa a ukážeš scénu tak, ako jej rozumieš.“
Rodič by zároveň nemal vyžadovať, aby bolo dieťa neustále pripravené zabávať návštevy, predvádzať scénky alebo rozprávať o svojej hereckej činnosti. Mladý herec má právo byť mimo skúšky alebo nakrúcania obyčajným dieťaťom.
Kedy radšej spomaliť?
Zvýšenú pozornosť si zaslúži situácia, keď dieťa:
- pred každou hodinou alebo castingom pravidelne plače,
- má bolesti brucha, nevoľnosť alebo problémy so spánkom,
- pri kontakte s cudzími ľuďmi úplne prestáva komunikovať,
- opakovane prosí, aby nemuselo vystupovať,
- má strach z chyby alebo reakcie rodiča,
- po hereckých aktivitách pôsobí dlhodobo vyčerpane,
- pokračuje iba preto, že nechce sklamať rodinu.
Vtedy nejde o nedostatok talentu. Môže to znamenať, že dieťa ešte nie je pripravené, potrebuje pokojnejšie prostredie alebo o profesionálne herectvo v skutočnosti nemá záujem. Prestávka nie je zlyhaním.
Dôležitejšia než extrovertnosť je autenticita
Herecký svet potrebuje rôzne detské typy. Príbehy obsahujú odvážne aj nesmelé postavy, vodcov aj samotárske deti, energických dobrodruhov aj tichých pozorovateľov. Casting preto nehľadá iba jeden univerzálny typ osobnosti.
Dieťa nemusí meniť svoju povahu, aby sa mohlo venovať herectvu. Potrebuje predovšetkým bezpečné prostredie, primeranú prípravu, chuť hrať a možnosť rozvíjať sa vlastným tempom.
Dobré herectvo nevzniká z toho, že je dieťa najhlasnejšie v miestnosti. Vzniká vtedy, keď dokáže pozorne vnímať, porozumieť situácii a pravdivo reagovať. Introvertné dieťa to môže zvládnuť rovnako dobre ako extrovert.
